Domnievam sa, že politika Európskej zelenej dohody od svojej intuície a uplatňovania v decembri 2019 vytýčila dôležitú a jasnú hranicu medzi hospodárstvom založeným najmä na fosílnych uhľovodíkoch a hospodárstvom založeným na prijímaní palív z obnoviteľných zdrojov. Európske spoločenstvo si s globálnou autoritou po prvýkrát stanovilo cieľ dosiahnuť do roku 2050 nulovú bilanciu emisií. To bude možné prostredníctvom rozvoja hospodárstva založeného na čistom vodíku. Aby sme to dosiahli, budeme musieť odstrániť veľkú slabosť vodíkových energetických systémov, bezpečnosť skladovania, tohto úžasného nosiča energie. Medzi epochálne riešenia patrí ukladanie v pevnom stave, ktoré sa opiera o nanotechnológie, progresívne materiály a fotoniku. Tento režim skladovania zaručuje vysokú hustotu energie v gravimetrických aj objemových pomeroch, čo zaisťuje veľmi vysoké bezpečnostné normy. Investície a výskum by sa preto mali nasmerovať na tento konkrétny cieľ.