Ako spoluzakladateľka dobrovoľníckeho tímu HER-autism, sociálna antropologička a matka troch detí – vrátane desaťročnej nehovoriacej dcéry s autizmom – si predstavujem Európu, ktorá skutočne prijíma rozmanitosť nielen ako politiku, ale aj ako každodennú prax. Rozmanitosť nie je problém, ktorý treba riešiť. Či už táto rozmanitosť vyplýva z veku, pohlavia, pôvodu, zdravotného postihnutia alebo zdravotného stavu, mala by byť vítaná a zohľadnená vo všetkých aspektoch života. Zdravotné postihnutie je jedným z mnohých prejavov ľudskej skúsenosti. Keďže takmer každý štvrtý človek v EÚ žije s určitou formou zdravotného postihnutia, sociálne začlenenie nie je okrajovou otázkou – je ústredným prvkom demokracie. Dôrazne podporujem vytvorenie celoeurópskeho systému osobnej asistencie založeného na autonómii, voľbe a dôstojnosti. Je to zmysluplný krok smerom k posilneniu postavenia jednotlivcov, aby mohli žiť naplno a nezávisle. Podobne aj etická a inkluzívna technológia má obrovský potenciál zlepšiť komunikáciu, prístupnosť a každodenný život ľudí všetkých schopností a všetkých generácií. Keď sa technológia riadi empatiou, stáva sa silným ekvalizérom. Ako Európania musíme tiež zabezpečiť, aby naše inštitúcie hovorili jasným a inkluzívnym jazykom, aby všetci občania mohli rozumieť, zúčastňovať sa a byť vypočutí. Empatia sa musí stať základnou súčasťou politického dialógu ako demokratická nevyhnutnosť. Politiky, ktoré dnes formujeme, budú definovať solidaritu a spravodlivosť zajtrajška. Európa pre všetkých nie je sen. Je to zodpovednosť.