Medzigeneračná solidarita je najúčinnejšia v rámci rodiny, ktorá zostáva hlavným poskytovateľom podpory pre nezaopatrené deti, mladších dospelých a starších ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť. Rodinné politiky sú preto kľúčom k riešeniu tejto otázky. Po druhé, medzigeneračná spravodlivosť je o tom, ako sa finančné zdroje a rozhodovacia právomoc prideľujú rôznym vekovým skupinám, ale aj o tom, ako môžu jednotlivci prispieť k spravodlivému a vekovo vyváženému modelu sociálneho štátu. Napríklad neskorší odchod do dôchodku a/alebo pružné formy organizácie práce vo vyššom veku by mohli pomôcť znížiť finančné zaťaženie dôchodkových systémov. Aby to však bolo spravodlivé, mala by sa zohľadniť schopnosť jednotlivcov pracovať dlhšie, napr. v závislosti od ich zdravotného stavu, rodinnej situácie, vzdelania, príležitostí na celoživotné vzdelávanie a prístupu na trh práce. Rodina aj politika trhu práce by mali brať do úvahy, že naše rodiny sa stávajú rozmanitejšími z hľadiska sociálno-demografických charakteristík, ako je vek, zdravie, zloženie rodiny, vzdelanie alebo etnická príslušnosť. To ovplyvní schopnosť rôznych rodín v rôznych regiónoch a miestach prispôsobiť sa trhu práce alebo novým výzvam, ako je zmena klímy. Medzigeneračný dialóg, ktorý zohľadňuje záujmy, skúsenosti a perspektívy ľudí všetkých vekových kategórií, je nevyhnutný na zabezpečenie toho, aby sa na žiadnu generáciu nezabudlo.