V dnešnej spoločnosti existuje výrazné oddelenie medzi generáciami, a to nielen z hľadiska mentality, ale aj vzhľadom na očakávania vlády a nové etické normy. Staršie generácie, ktoré vyrastali vo veľmi odlišnom sociálno-kultúrnom kontexte, sa často viac zdráhajú prijať určité súčasné myšlienky, napríklad tie, ktoré sa týkajú začlenenia, rozmanitosti alebo nových koncepcií identity. Váha ich tradičných presvedčení, hlboko zakorenených vo vzdelávaní a hodnotách ich času, ich niekedy vedie k odmietnutiu alebo strachu z tohto vývoja, ktorý vnímajú ako spochybňovanie ich referenčného rámca. Naopak, mladšie generácie, ktoré žijú v neustále sa meniacom svete, si viac uvedomujú otázky sociálnej spravodlivosti, rodovej rovnosti, uznania menšín a rešpektovania životného prostredia. Tieto nové otázky vlády čoraz viac zohľadňujú a začleňujú do verejných politík, čo ešte viac prehlbuje túto priepasť medzi inštitucionálnymi očakávaniami a osobnými hodnotami seniorov. Táto generačná priepasť niekedy vytvára napätie, keď mladí ľudia obviňujú starších ľudí z ich konzervativizmu, zatiaľ čo starší ľudia odsudzujú spoločnosť, ktorú považujú za príliš tolerantnú alebo nestabilnú.