Ako už vieme, spoločnosť v Európe starne a bude sa musieť prispôsobiť. Problémom je aj to, že deti a mladí ľudia už nie sú inšpirovaní staršími ľuďmi, ale svojimi rovesníkmi, najlepšie prostredníctvom sociálnych sietí. Samozrejme, väčšina z nich nevie, ako oddeliť obilie od burín a existujú dlhodobé negatívne dôsledky, ktoré sa vo väčšine prípadov v ich živote nikdy nenapravia. Z tohto dôvodu navrhujem, aby Európska komisia vo svojich politikách venovala pozornosť umožneniu výstavby medzigeneračných centier v miestnych komunitách, renovácii rozpadajúcich sa budov v štátnom a obecnom vlastníctve pre potreby medzigeneračného spoločenského života, ako aj možnosti usporiadania súkromných domov s cieľom premeniť ich na medzigeneračné budovy podľa želania jednotlivcov. Medzigeneračné spoločenstvá by sa zaoberali aj problémom dennej starostlivosti o mladších a starších ľudí, ktorí si z rôznych dôvodov nemôžu dovoliť ústavnú starostlivosť. Všetko by malo byť usporiadané tak, aby sa vykonávalo pod odborným dohľadom príslušných služieb. Tým by sa vyriešilo niekoľko problémov súčasne. Všetky výhody, ktoré som spomenul, majú aj vedecký základ, Európska komisia by ich mala podporiť a následne uplatňovať v miestnych komunitách krajín EÚ.