Je nemožné uvažovať o medzigeneračnej spravodlivosti bez skúmania koncepcie a účelu nášho hospodárskeho systému. Náš hospodársky systém sa musí transformovať na systém, ktorý je navrhnutý tak, aby prinášal blahobyt ľuďom a planéte, teraz aj v budúcnosti. Dnešná hospodárska paradigma podnecuje krátkodobosť tým, že nám hovorí, že krátkodobé ukazovatele HDP a rastu materiálneho bohatstva sú tým, na čo je hospodárstvo určené. Zameranie blahobytu na hospodársky dizajn a rozhodovanie znamená skutočne dlhodobý a preventívny prístup. Medzigeneračná spravodlivosť by zabezpečila, aby príležitosti a zdroje dostupné pre budúce generácie neboli poškodzované alebo obmedzované súčasnými hospodárskymi rozhodnutiami. Zriadenie komisára EÚ pre medzigeneračnú spravodlivosť bolo dôležitým krokom týmto smerom, ale je potrebné vynaložiť viac úsilia na výslovné prepojenie programu s potrebou zmeny hospodárskych systémov. Inšpiráciu možno čerpať z waleského zákona o dobrých životných podmienkach budúcich generácií, v ktorom sa do centra politického rozhodovania zaradilo 7 všeobecných cieľov v oblasti dobrých životných podmienok a vymedzilo sa päť spôsobov práce na dosiahnutí týchto cieľov, ktorým komisár pre budúce generácie pomáha, aby sa vládne agentúry zodpovedali. Transformovať sa musí nielen „čo“ tvorby politiky, ale aj „ako“ prostredníctvom zmysluplnej účasti verejnosti vo všetkých fázach politického procesu. V príručke pre tvorbu politiky v oblasti hospodárstva zameraného na dobré životné podmienky sa o tom podrobne hovorí na základe zásad uvedených na tomto obrázku: