Pevne verím, že rešpekt a vo všeobecnosti výchova človeka je postavená na ranom detstve. Dieťa je ako umývacia špongia, ktorá absorbuje všetko. Ak počuje urážku, zopakuje ju a v zlom prípade si ju zapamätá bez pochopenia významu jej významu, respektíve ak je svedkom dobrého skutku, potom si to dieťa zapamätá a s najväčšou pravdepodobnosťou sa ho pokúsi zopakovať. V tomto prípade je rodinné prostredie a pozornosť, ktorú venuje svojmu dieťaťu, mimoriadne dôležité pre rast osoby ako vzdelanej a úctivej osoby. Verím, že vzdelávacie inštitúcie spolu s rodičmi sú najúčinnejším nástrojom, ktorý môže dospievajúcim zabrániť v tom, aby sa odchýlili od správnej cesty. Očami mladého človeka som bol svedkom spoločnej neúcty voči mojim rovesníkom a starším ľuďom. Takmer všetci tí, ktorí nejakým spôsobom urážajú dôstojnosť druhých, nedostali potrebnú pozornosť od svojich rodičov. Vždy som tomu venoval pozornosť, keď som dospel k téze, že vo väčšine prípadov nenávisti voči inej osobe je to problém. Existuje mnoho politík zameraných na rodiny aj vzdelávacie inštitúcie, ktoré sa týkajú individuálnej pozornosti voči deťom, ale možno, ak sa uskutočnia pravidelnejšie konzultácie medzi rodičmi a učiteľmi, obe strany budú schopné koordinovať svoje kroky a vyriešiť problém, ktorý, samozrejme, nie vždy pochádza od nich.