V súvislosti s novými výzvami, ktorým Európska únia v súčasnosti čelí, najmä v súvislosti s konkurencieschopnosťou, spoločnou obranou, prisťahovalectvom a starnúcim obyvateľstvom, sa osobne domnievam, že je potrebné preskúmať súčasné programy a vzhľadom na ich vykonávanie a výsledky ich naplánovať alebo presmerovať na nové potreby, ako keby išlo o rozpočet s nulovým základom. Okrem toho by to poskytlo obraz európskym daňovým poplatníkom v prípade, že potrebujú vytvoriť nové vlastné zdroje, ktoré sa nevyhnutne musia vyhnúť tomu, aby boli v rozpore s konkurencieschopnosťou európskych spoločností alebo predstavovali väčšiu administratívnu záťaž. Ak chceme mať jednotnejšiu a silnejšiu Európu, musíme zjednodušiť a lepšie komunikovať, kam smerujú zdroje európskych daňových poplatníkov. Nie je možné prejsť z 1 % HDP na 2 % a chcieť zvýšiť výber bez toho, aby sa preskúmali výdavky, ktoré vznikli od začiatku, odkedy sa priority vyvíjali. Na druhej strane by sa na univerzitách mala začleniť téma rozpočtu Spoločenstva s cieľom zvýšiť znalosti o európskych politikách a ich vplyve na blahobyt. Mnohí z našich mladých ľudí si nie sú dobre vedomí vplyvu príslušnosti k Európe, čo predstavuje nebezpečenstvo pre budúcnosť. Dúfame, že 27 členských štátov a ich vedúci predstavitelia budú schopní znížiť aj administratívnu záťaž a náklady na zamestnancov v prospech Únie ako celku.