Platné maastrichtské kritériá (maximálne 60 % pomer verejného dlhu a 3 % ročný deficit verejných financií) boli stanovené svojvoľne, nemajú žiadne hospodárske zdôvodnenie, nemajú vedecký základ a bránia verejným orgánom investovať do budúcnosti. Tieto pravidlá EÚ stoja v ceste modernej hospodárskej politike odolnej voči kríze, a preto sa musia zrušiť bez nahradenia. Predstavte si, že súkromné osoby si môžu požičať len 60 % svojho ročného príjmu - nikto by to nepovažoval za rozumné pravidlo. V ekonomike, niekto musí vždy ísť do dlhu, aby ostatní mohli šetriť. Súčet všetkých prebytkov vždy presne zodpovedá súčtu všetkých deficitov. Ak štát šetrí, spoločnosti alebo domácnosti sa musia zadlžiť – často to však nechcú alebo nemôžu urobiť. Výsledkom je pokles dopytu, menej investícií a rastúca nezamestnanosť. V súčasnosti by štát musel investovať do vzdelávania, integrácie, zdravotníctva, starostlivosti, životného prostredia a infraštruktúry. Namiesto toho sa dostávame do umelej krízy vytvorenej politickými pravidlami, pretože sme presvedčení, že riešením je úspora. Ale je to presne naopak! Štát, ktorý neinvestuje, riskuje ďalší rok poklesu prosperity. Nie je to zodpovedné, ale ekonomicky nedbalé.