Medzigeneračná spravodlivosť v Európe je čoraz viac ohrozená. Mladí ľudia čelia rastúcim životným nákladom, cenovo nedostupnému bývaniu a rastúcej finančnej neistote. Študenti však predstavujú osobitnú skupinu v rámci tejto krajiny so špecifickými zraniteľnosťami priamo spojenými s ich schopnosťou získať prístup k vzdelaniu a dokončiť ho. Energetická chudoba, nekvalitné bývanie a nedostatočné systémy podpory študentov oslabujú nielen životné podmienky študentov, ale aj ich právo učiť sa a plne sa zúčastňovať na živote spoločnosti. V prípade Európskej únie študentov (ESU) musí každá stratégia medzigeneračnej spravodlivosti výslovne uznať študentov za svoju vlastnú kategóriu, a nie len za podskupinu mládeže. Študenti často čelia jedinečným výzvam: odchod z domova bez finančnej stability, spoliehanie sa na prácu na čiastočný úväzok na pokrytie základných potrieb a vylúčenie zo sociálnej ochrany dostupnej pre iné skupiny. Tieto tlaky môžu viesť k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, obmedzeným možnostiam mobility a dlhodobej nerovnosti. Spravodlivý európsky prístup si vyžaduje značné verejné investície do dostupného vysokoškolského vzdelávania, cenovo dostupného a udržateľného bývania pre študentov, primeraných grantov a podporných služieb, ktoré chránia študentov pred chudobou. Politiky v oblasti bývania, klimatickej transformácie a sociálnej ochrany musia odrážať realitu, ktorú zažívajú mladí ľudia aj študenti. Medzigeneračná spravodlivosť musí zabezpečiť, aby dnešná mládež – a najmä dnešní študenti – neniesli neprimeranú záťaž.