Ak nás zmena klímy vedie k štruktúrovaniu stratégie medzigeneračnej rovnosti, a teda k uskutočňovaniu konzultácií v súlade s logikou participatívnej demokracie, musíme zabezpečiť, aby sme reagovali na naliehavosť situácie, a teda prijali opatrenia (hlavné slovo konferencie zmluvných strán v Madride). Medzigeneračná stratégia si vyžaduje budovanie dôvery medzi mladšími a pokročilejšími generáciami, aby sa zabránilo riziku nedôvery a škodlivej priepasti. To sa dá veľmi jednoducho dosiahnuť na územiach spojením zručností starých ľudí, ich skúseností, know-how a zručností nových generácií, ich energie a digitálnej agility do konkrétnych projektov na jednej strane. Spoločne môžu v spolupráci s miestnymi orgánmi a vzdelávacími inštitúciami vytvárať a riadiť projekty, ktoré prispievajú k územnej odolnosti a sociálnej súdržnosti. Niektoré z týchto projektov možno začleniť do akademickej kariéry a iné do systémov civilnej bezpečnosti. Inštitúcie, ako napríklad vo Francúzsku, by mohli byť otvorené pre všetky generácie, pričom starší občania by ich mohli spravovať na dobrovoľnom základe. Príslušné verejné služby konštatujú, že ich materiálne zdroje sú obmedzené, rovnako ako ich ľudské zdroje. Veková skupina pracujúcich seniorov však predstavuje v našej spoločnosti približne 10 % obyvateľstva. Väčšina z nich je k dispozícii a túži slúžiť.